o všetkom

Nemám vo zvyku vypisovať na rôzne blogy a už vôbec nie o sebe a o svojom súkromnom živote. V podctate toto je môj prvý pokus o uverejnenie mojej vlastnej tvorivosti. Nie som ani dobrý pisateľ, ale už som sa musel konečne niekde zdvôveriť. Čo to máme vlastne za život, keď celý pozostáva len z toho, že sa naháňame za prácou aby sme mohli poplatiť všetky šeky. Je to podľa Vás normálne takto prežiť svoj život? Veď samotný život je o úplne niečom inom. Mám troch synov a z toho ten najstarší v tomto čase maturuje na gymnáziu. Investícia do detí je to najlepšie čo môžeme spraviť. Je to lepšie ako vložiť peniaze na účet a čakať že sa možno zúročia (2,5%)čo je podľa môjho názoru skutočne smiešne. Veď každý normálny človek si uvedomí, že tie 2,5% Vám tam dajú už len z toho čo vyberú na poplatok. Upozorňujem, že Slovensko je jeden z mála štátov kde sú také vysoké poplatky. Alebo naše vyhlásené zdravotníctvo. Platím dane ako každý z nás, teda skoro každý. Platím zdravotné odvody a iné. Pýtam sa načo. Veď tie peniaze môžem rovno spláchnuť u seba doma do z....u. V lepšom prípade, pokiaľ by to bolo možné, radčšej si ich odložím na svoj účet a pri návšteve lekára zaplatím z môjho účtu a ešte budem na tom stále lepšie, ako ich platiť do štátu. Chcem tým poukázať na to, že tento systém nepomáha obyčajným ľuďom, ale napomáha obrovskej korupcii v systéme. Celé je to nastavené tak, aby z nás bolo vytvorené len stádo ovečiek, ktoré bude len platiť to čo nám prikážu, vraj zákonom a že sa to musí. Sme vlastne len otroci i keď si to mnohý z nás ani neuvedomujú. Nakoniec po všetkých tých šekoch ktoré akože musíme poplatiť inak bububu, nám neostane skoro nič, teda aspoň väčšine z nás poctivo pracujúcich. Pýtam sa. A kde je náš život? Rodina, deti, starý rodičia. Veď ja si už nemôžem dovoliť ani navštíviť bratov, lebo si to nemôžem dovoliť. Poviete si, veď im zavolaj. To je pravda, ale to je podľa Vás normálne? To sú rodinné vzťahy? Kde sú tie časy, keď sme sa stretávali v rodinnom kruhu? Osobný kontakt sa nedá ničím nahradiť. To nedokáže ani telefon či mail. Ale? Mám takú predctavu. Skončime s tým, že budeme otroci svojej vlastnej neschopnosti. Sme neschopný zmeniť náš systém. Áno. Je to náš systém, lebo len my sme jeho podporovatelia. Pokiaľ budeme na všetko len mlčky prikyvovať a doslova zo všetkým čo nám podstrčia súhlasiť, lepšie nám nikdy nebude. Skôr naopak. Pokiaľ to dovolíme, tak malými krôčikmi sa z nás stanú už len ozajstný otroci v 21 storočí. Je to len na nás či to dovolíme. Máme to v rukách My sami. A preto keď sa nám niečo nepáči, dajme im to vedieť. Treba, aby si uvedomili, ONI sú tu pre nás a nie MY pre nich. Ďakujem Vladimír